Ondreju, Ondreju...

ondrej

Adventný čas je plný rituálov, zvykov a tradícii, ktorými si ľudia v minulosti chceli spríjemniť čakanie na Vianoce. Je to čarovný čas aj dnes, ak mu vdýchneme trochu tajomna.

Keď sa dni začali krátiť a noci predlžovať, do dediny pomaly prichádzala zima, ktorá podstatne zmenila životný rytmus ľudí. Väčšina prác sa z polí a hospodárskych dvorov preniesla do domov. Zachovalo sa veľa tajomných zvykov napríklad:

Na Ondreja chodievali dievky večer aj triasť ploty. Vtedy hovorili:

"Kývam, kývam plotom, nikto nevie o tom, len sám Pán Boh z neba, že mi muža treba."

„Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť.“

„Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“

Verili, že z ktorej strany pri trasení počula dievka brechať psa, na tú stranu dediny sa vydá.

Na zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. Zvyčajne pri tom odriekali zaklínadlo: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať.“...

                                                                                                                  Mgr. Martina Hrivnáková

Galéria